• Podkarpatská Rus

https://www.podkarpatskarus.net/index.htm

https://poloniny.fussion.info/index.html

 

 

 

 

 

 

  • Užhorodský spolok Slovákov

https://www.uzhss.sk/

Užhorodský spolok Slovákov je členskou organizáciou Svetového združenia Slovákov v zahraničí a bol založený v januári roka 1996. Okrem vydávatelskej činnosti sa snaží šíriť slovenskú kultúru v Zakarpatskéj oblasti, kde žije početná krajanská menšina, v tejto oblasti poriada alebo sa podiela na rôznych kultúrnych podujatiach. V tomto roku - 12. mája - je naplánované otvorenie bronzovej tabuľe na česť M. R. Štefánika
 
Ďakujeme za aktivity pána Latka na Ukrajine, ktorý propaguje Slovensko viac, než ktokoľvek iný na Slovensku.
horami.sk
 

Ukrajina - poloniny

 

https://www.klubtgm.cz/ Krajanský spolek pomáhá šířit českou kulturu v oblasti Zakarpatska, vydává reedice dobových knih, kalendáře, ročenky a sborníky, pohlednice (Ivan Olbracht v Koločavě, Busta T. G. Masaryka), prodává turistické známky (ukázka Busta TGM), zprostředkovává prohlídky města, konání kulturních akcí na podporu šíření české kultury na Ukrajině - jazz s Pavlem Rybou, Ensemble Martinů - klavírní kvarteto, Silesian Ostrava Choir a další. Dne 28. března roku 2002 zorganizoval Krajanský spolek odhalení busty T. G. Masaryka.

 

Na těchto webových stránkách najdete aktuální informace o dění v krajanských spolcích Klubu T. G. Masaryka, Užhorodské společnosti české kultury J. A. Komenského a Užhorodského spolku Slováků.

Máte-li zájem o umístění odkazu nebo nabídky zájezdů, kulturních nebo společenských akcí, které pořádáte nebo se konají v Zakarpatské oblasti, neváhejte a kontaktujte nás elektronickou poštou: petr.panak@centrum.cz, latkouzg@mail.ru

Zaujímavé linky:

 
  • Podkarpadská Rus - turistické značenie, mistopis, história, tradície, architektúra, počasie, doprava, mapy, knihy, články, GPS, cykloturistika, zimné špoprty, ubytovanie, strava, zájazdy, suveníry, zásady pohybu, ambasády, pomoc,   https://www.podkarpatskarus.net/adopce_clanky.htm

Znovu objavme Podkarpatskú Rus

Keď sa rozhodnete turisticky si rozšíriť obzor smerom na východ (myslím tým našich východných susedov – Ukrajinu), dostupnosť turistických máp a turistických sprievodcov na Slovensku je slabá, takmer žiadna. Boli sme touto skutočnosťou prekvapení, nakoľko ani na internete toho veľa nenájdete. A tak idete na vlastnú päsť. V Užhorode, v kníhkupectve si kúpite topografickú mapu oblasti, ktorú chcete navštíviť, ale s našimi turistickými mapami, kde máte vyznačené turistické chodníky, náročnosť jednotlivých úsekov a zaujímavosti to nemá nič spoločné. Prečo? Turisticky zaujímavá oblasť Zakarpatská Ukrajina s poloninami, priesmykmi, nádhernými lesmi a aj pralesmi, minerálnymi prameňmi, dedinami s drevenými kostolmi – cerkvami je neoznačená. Ale nebolo to vždy tak.

Pri našej návšteve Užhorodu sa nám od predsedu klubu T. G. Masaryka / https://www.klubtgm.cz/ / p. Ivana Latku dostala do rúk reedícia knihy autora Jaroslava Dostála: „Podkarpatská Rus“ z roku 1936. Krásy dnešnej Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, ktorá počas obdobia Prvej československej republiky (1919-1939) niesla meno Podkarpatská Rus, boli z hľadiska turistického veľmi podrobne spracované Klubom československých turistov (KČST) a publikované práve v tejto knihe.

Za krátke obdobie dvadsiatich rokov sa Klubu československých turistov podaril obrovský kus práce. Cesty v miestach turisticky významných boli dobre označené, celková dĺžka značených ciest bola asi 2000 km. Rázcestia boli opatrené orientačnými tabuľami, takže sa putovalo s mapou v ruke celkom bezpečne. Na poloninách a v odľahlých krajoch bolo možné nájsť prístrešie v turistických útulniach a nocľahárňach KČST. Celkovo sa na území Podkarpatskej Rusi v roku 1939 nachádzalo 50 nocľahární a 17 chát pod správou Podkarpatskej župy KČST.

Dnešná realita je však iná. Žiadne značenie turistických chodníkov, žiadne rázcestníky, žiadne značené turistické mapy. Všetko čo bolo urobené sa rozpadlo, vybledlo a schátralo. Ale krajina a ľudia zostali a určite sú hodné poznania.

Dovoľte nám podeliť sa s Vami s dojmami a skúsenosťani z našej krátkej návštevy Zakarpatskej oblasti Ukrajiny spojenej s výletmi do oblasti Polonina Runa.


Prvé dojmy zo Zakarpatskej Ukrajiny.

Hranice:

Na Ukrajinu sme šli osobným autom cez hraničný prechod Vyšné Nemecké – Užhorod. Víza (aspoň v lete 2010) nepotrebujete, postačuje Vám platný pas a dobre je uzavrieť cestovné poistenie. Pokiaľ idete autom, nezabudnite technický preukaz a zelenú kartu. U firemného auta je pre konateľa alebo spoločníka potrebný overený výpis z OR, ináč je pre šoféra potrebné overené splnomocnenie na cestu od firmy vlastniacej auto. Na hranici musí každá osoba vypísať formulár, ktorý obsahuje dve časti, jednu pre vstup a jednu pre výstup z krajiny. Časť formulára týkajúcu sa odchodu z Ukrajiny dobre uschovajte, budete ju musieť predložiť na hranici pri odchode z Ukrajiny. Pri vstupe na Ukrajinu osobným autom je povinné:

  • označenie vozidla nálepkou „SK“

  • vybavenie auta hasiacim oprístrojom

Ani jedno sme nemali, nakoniec nás pustili.

Peniaze a ceny:

Oficiálna mena je hrivna, 1 hrivna = 100 kopejok. Pri našej návšteve v auguste 2010 sa kurs pohyboval okolo 9,8 hrivny za jedno EUR. Z hľadiska cien je Ukrajina jedna z mála krajín, kde je pre Slováka lacnejšie ako doma.

Strava a potraviny:

Vo všetkých väčších mestách (Užhorod, Mukačevo...) sú supermarkety, v menších mestách ako aj na dedinách sú dostatočne vybavené obchody. Aj na dedinách je možné kúpiť chlieb, mlieko, maslo, konzervy, mäso a mäsové výrobky, ovocie a zeleninu, ale samozrejme len vo vhodný čas.

 

Z hľadiska možných problémov pri colnej kontrole na hraniciach nedoporučujem v žiadnom prípade brať so sebou mäso ani mäsové výrobky. Pri našej ceste na hranici kontrolovali mikrobus z Českej republiky a vyhodili im niekoľko tašiek s mäsom a výrobkami. No neviem si predstaviť na čom má tam človek v teréne žiť, ak nie na dobrej slanine. Podľa nášho názoru je možné všetky potraviny zakúpiť priamo na Ukrajine a určite ešte aj lacnejšie. Výber je dostatočný.

Cesty a doprava:

Hlavné ťahy sú v dobrom stave, čím je cesta lokálnejšia, tým sa jej kvalita zhoršuje. My sme sa presúvali len autom, skúsenosti z cestovania vlakom a autobusom nemáme. Pokiaľ sme si to všímali, čerpacích staníc je dostatok, benzín a nafta sú lacnejšie ako u nás. 

Ubytovanie:

My sme boli ubytovaný v chate v tzv. turbáze Polonina v Lumšoroch, ktorú tvorilo niekoľko ubytovacích zariadení rôznej kvality a úrovne v cene od 70 do 300 hrivien za dvojposteľovú izbu. Vraj je možné ubytovanie aj na súkromí vcene okolo 50 hriviem, my sme ale žiadne tabule na ubytovanie v súkromí nevideli.

Ľudia a služby:

Úroveň služieb v mestách je postačujúca. Ľudia sú všade veľmi milí a ústretoví. Napríklad v kníhkupectve sa nám prihovoril miestny turista, ktorý nám doporučil nie len najvhodnejšiu literatúru, pomohol pri výbere máp, ale dokonca nám poradil ubytovanie a dal nám kontakty. Babka v dedine bola nielen ochotná poradiť ohľadom ubytovania, ale aj sadnúť s nami do auta, ukázať cestu, popriať všetko dobré.

Mapy a navigácia:

Existuje súbor turistických máp, tzv. topografických máp v mierke 1 : 100 000, ktoré vydáva Kijevská vojensko – kartografická fabrika. Keďže neexistujú značené turistické chodníky, na každej mape sú popísané základy práce s kompasom a orientácie na mape. Väčšinou sa chodí po lesných a poľných cestách, na horských hrebeňoch sú vyšlapané chodníky. Bez značiek. Takže opatrne zvlášť v nepriaznivom počasí. Turistické mapy dostať v kníhkupectvách, existujú aj rôzni knižní turistickí spriedovcovia, nám doporučili sprievodcu: „Ukrajinskije Karpaty – pišichodni maršruty“ od Josipa Gileckého. Obsahuje okolo 40 turistických trás vrátane viacdňových hrebeňoviek a podobne.

 

Pozývame ťa k spoznaniu tejto časti sveta. 

 

                                         Manželia Kováčovci z Košíc

 

Polonina runa

Orientančná dĺžka trasy: 25 km , 12,5 km – hore / 4 hod / dole / 3 hod. / mierne stúpanie
 


Východiskový bod: Turbaza Lumšory v údolí rieky Turica.

Možnosť ubytovnia: v zrubových drevených chatách, súkromných kolibách

Kontakt: www.vkarpatah.com.ua www.lok-polonina.at.ua

Poloniny sú horské lúky bez stromov v nadmorskej výške 1200 – 2000 m nad hranicou lesov. Polonina Runa patrí k najkrajším poloninám. Líši sa od ostatných tým, že netvorí horský hrebeň ale asi 1400 ha rozsiahlu, širokú, k juhu naklonenú tabuľu.

Trasa: Turbaza Lumšory, lesnou cestou cca po 2 hod prídete k jazeru, ďalej opäť lesnou cestou po 1 hod. prídete na úpätie poloniny Runa. Pokračujeme ďalej po ceste na poloninu neďaleko ruin bývalých sovietských kasární (či bunkra – v tomto prípade kasární, bunker je na vrchole). Vystúpime na nevýrazný hrebeň a potom už len miernym prevýšením pokračujeme severovýchodným smerom na vrchol Runy. Cestou prejdeme okolo zrúcaniny starého domu. Tesne pod vrcholom narazíme na zrúcaniny vojenských objektov a už sme na vrchole. Vrchol Poloniny Runa je vo výške 1479 m n.m.. Na jej vrchole je vztýčená trigonometrická veža. Odtiaľ sú nádherné výhľady na východ a na západ - Velikyj vrch.

Likicary - drevený kostolík

Orientančná dĺžka trasy: 12 km, 6 km smerom hore - / 1,5 hod mierne tempo / dole 1 hod ,

Východiskový bod: dedina Turičky. Približne v strede dediny odbočka vpravo, smer na dediny Likicary, Lipovec. (na začiatku je cesta schodná aj autom, už pri tejto odbočke sa môžete vydať na cestu pešo).

Trasa: Cesta vedie lesom, pozdlž potoka, mierne stúpanie. Zaujímavý bod: malý vodopád. Asi po hodine chôdze prídete k úseku, kde sa cesta rozdvojuje - prudká zátačka doprava, smer - dedina Lipovec a rovno - smer dedina Likicary. Čaká Vás už len asi 1,5 km a stojíte pred tabuľou s označením Likicary. Dedinu nevidieť a je potrebné pokračovať asi 500 m ďalej po lesnej ceste až sa Vám objaví naľavo ďalšia lesná cesta, ktorá Vás po miernom stúpaní dovedie na kopec - do dediny Likicary. V dedine žije v súčasnosti 24 stálych, prevažne starších obyvateľov. Dôležitý bod cesty: drevený kostolík z roku 1734, zapísaný ako národná kultúrna pamiatka.

 


Aktualizované